Hlavný partner podujatia
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia |
Občianske združenie Tradana vás srdečne pozýva na etnologický festival Etnologické dni 2023. Čakajú na vás odborné prednášky a prezentácie, výstava fotografií, koncertné podujatie, filmová projekcia, hudobný aj textilný workshop.
Za spoluprácu ďakujeme našim partnerom: Oddeleniu etnológie ÚMKTKE FF UKF v Nitre, Krajskému osvetovému stredisku v Nitre, bod.K7 - priestoru pre kultúru, kreativitu a komunitu v Nitre, Stredoslovenskému osvetovému stredisku v Banskej Bystrici, o.z. Dragúni, Spectrum Quartett a Centru tradičnej kultúry v Detve - pobočke Podpolianskeho osvetového strediska vo Zvolene. Podujatie tento rok prebehne v prezenčnej forme, časť podujatí môžete sledovať naživo na našom youtube kanáli Tradana. Pozor - záznamy niektorých podujatí budú po skončení z internetu odstránené, nezmeškajte preto ich živé vysielanie. Technická podpora: Ing. Marián Mancír (Mediálne centrum Katedry žurnalistiky a nových médií FF UKF v Nitre) VSTUP VOĽNÝ Miesta konania podujatí sú lokalizované v spodnej časti stránky. |
19:00
|
Obrázky zo Slovenska
Profesionálne klasické sláčikové kvarteto Spectrum Quartett pod vedením Jána Kružliaka ml. a sláčikovú ľudovú hudbu Noga Band pod vedením Michala Nogu, držiteľa významného ocenenia Radio Head Awards, dopĺňa Jureš Líška (Fallgrap), Ženská spevácka skupina Ulijanky z Oddelenia etnológie ÚMKTKE Filozofickej fakulty UKF v Nitre a speváčka Júlia Kozáková. Všetci účinkujúci sa predstavia v dramaturgicky podmanivej koláži sláčikových aranžmánov vychádzajúcich primárne z tvorby Eugena Suchoňa a jeho Obrázkov zo Slovenska, rafinovane pretkaných s hudbou vychádzajúcou z tradičných lokálnych herných štýlov známych ľudových muzík, elektronickými hudobnými reflexiami a vokálnymi vstupmi ženských protagonistiek v rôznych prednesových modalitách. |
9:00
|
55 rokov "Na Heľpe" – Dokumentárna výstava dejín a vývoja Horehronských dní spevu a tanca v Heľpe
Panelová dokumentárna výstava predstavuje výber fotografií a etnografických komentárov zachytávajúcich vznik a vývoj jedného z najvýznamnejších folklórnych festivalov na Slovensku. Vzácnou súčasťou expozície sú najmä najstaršie fotografické zábery ilustrujúce prvé roky existencie festivalu. Výstava pomenúva nielen obligátne témy z dejín podujatia, ale venuje sa takisto vývoju festivalového brandingu, rozvoju dramaturgickej štruktúry a jeho previazanosti s regionálnou kultúrou a ďalším témam. Prezentované fotografie sú súčasťou čerstvej publikácie Horehronské dni spevu a tanca – 55 rokov, ktorú predstava zástupkyne Stredoslovenského osvetového strediska. Výstava potrvá do 5. 5. 2023 (od 1. 5. bude umiestnená v Galérii na schodoch, FF UKF v Nitre, Hodžova 1, Nitra). Autorka výstavy: Katarína Mosnáková Bagľašová Technická realizácia: Rudolf Szabó Úprava fotografií: Matúš Druga |
10:00
|
Mgr. Tatiana Salajová, Mgr. Tatiana Urbanová a Mgr. Katarína Mosnáková Bagľašová
(Stredoslovenské osvetové stredisko, Banská Bystrica) Organizácia regionálneho folklórneho festivalu v súčasnosti: Nový divák, nové kontexty, nové výzvy? Diskusia o aktuálnej situácii v oblasti organizovania a prípravy regionálneho folklórneho festivalu. S akými výzvami sa stretávajú usporiadatelia v kontexte meniacej sa lokálnej a regionálnej kultúry, demografických premien regiónu, finančných podmienok a nárokov na technické zabezpečenie, infraštruktúru, či služby? Je dôležitý branding festivalu? Čo pre dnešného diváka a organizátora znamená kvalitná dramaturgia a program? Akú rolu hrá Národné osvetové centrum v Bratislave? Aký je profil dnešného festivalového návštevníka a ako tvár festivalu a fungovanie osvetového strediska zmenila pandémia? O minulosti, súčasnosti a budúcnosti Horehronských dní spevu a tanca v Heľpe, ale aj o folklórnych festivalov na Slovensku sa porozprávame so zástupkyňami Stredoslovenského osvetového strediska v Banskej Bystrici – riaditeľkou Tatianou Salajovou, metodičkou a odbornou pracovníčkou pre tradičnú ľudovú kultúru Tatianou Urbanovou a Katarínou Mosnákovou Bagľašovou zodpovednou za publikačnú činnosť, autorkou a editorkou publikácie o histórii festivalu v Heľpe. Moderuje doc. Jana Ambrózová. |
14:00
|
Mgr. Milan Rendoš
(Rádio Regina – Východ, Rozhlas a televízia Slovenska) Folklórna hudba v 96-ročnom vysielaní košického rozhlasového štúdia Košické rozhlasové štúdio pravidelne vysiela už 96 rokov. Nezanedbateľnú časť obsahu vysielania tvorí folklórna hudba a publicistika s tradičnou kultúrou. So zmenami v technológiách vysielania prichádzali aj nové možnosti záznamu, archivácie a samotného šírenia slova a hudby. Vyše 20 rokov pôsobí na mieste redaktora, moderátora a hudobného redaktora Milan Rendoš, ktorý v prednáške naznačí jednotlivé éry vysielania rozhlasu a zastúpenie folklóru, opíše nahrávanie piesní a zvykoslovných pásiem v podaní folklórnych skupín, redakčné spracovanie materiálu i živé vysielanie a tiež požiadavky a nároky na jednotlivé oblasti rozhlasovej práce. |
18:00
|
Hamidreza Ojaghi
(Universität für Musik und darstellende Kunst, Viedeň, Rakúsko) Škola hry na rámovom bubne "daf" Hamidreza Ojaghi je Iránec narodený v Teheráne, ktorý hrá na iránskom, resp. perzskom rámovom bubne "daf". Ide o nástroj, ktorý sa vyskytuje v celej južnej a strednej Ázii. Cieľom workshopu je osvojiť si spôsob hrania na nástroji a základné rytmy, ktoré sa uplatňujú v tradičnej hudbe spomínanej časti sveta. Hamidreza Ojaghi žije vo Viedni, kde okrem iných aktivít ako voľný umelec pedagogicky pôsobí v Institut für Volksmusikforschung und Ethnomusikologie, Universität für Musik und darstellende Kunst. |
10:00
|
Fašiangy v dokumentárnom filme
(Pedagogický exkurz do problematiky) Výskum fašiangov realizuje riešiteľský tím z Oddelenia etnológie ÚMKTKE FF UKF od roku 2021. Významným zdrojom informácií sú pre výskumníkov filmové dokumenty. Vybrané filmy reprezentujú dve dokumentárne snímky z dvoch oblastí Slovenska (Levočské vrchy a Rajecká dolina), v ktorých si fašiangové tradície zachovali do značnej miery tradičnú podobu. Obe dvojice filmových dokumentov vznikli približne s 20-ročným odstupom, čo umožňuje sledovať vývinové zmeny vo viacerých rovinách. Na výrobe prvých troch dokumentov participovali etnológovia v spolupráci s profesionálnymi filmármi. Posledný dokument vytvoril obyvateľ Rajeckej Lesnej. Odborne nás projekciou bude svojimi slovnými komentármi sprevádzať vedúca riešiteľského kolektívu, doc. PhDr. Margita Jágerová, PhD. (Oddelenie etnológie ÚMKTKE, FF UKF v Nitre). 1. Koza (Brutovce) (1993, námet a scenár etnologička M. Felberová – Spišské múzeum v Levoči; 19,20 min.). Film získal ocenenie na Etnofilme Čadca 1994 2. Fašiangy (Brutovce a Oľšavica) (2017, réžia P. Pekarčík, 26 min.). Nesúťažne premietnuté na Etnofilme v Čadci v roku 2018 3. Fašiangy v Rajeckej doline (1995, réžia M. Pribiš, R. Lužica, STV, 26 min.) 4. Fašiangy v Rajeckej Lesnej (2014, amatérsky filmár J. Zbynovec; 16,44 min.). Pemietnuté na Filmovom festivale Folklór a tradície 2022 v Hriňovej |
14:00
|
Marián Minárik
Fonograf v službách zberateľov slovenskej ľudovej piesne V roku 1877 bol zostrojený prvý prakticky použiteľný fonograf, ktorý sa na prelome storočí stal významným zberateľským nástrojom pre folkloristov na celom svete. Prvá nahrávka interpreta z územia Slovenska (nemecká pieseň z Bratislavy) je už z roku 1900. Prvé nahrávky slovenských ľudových piesní zhotovil Karol Anton Medvecký v Detve už v roku 1901. V nasledujúcich rokoch pribudli ďalší zberatelia folklóru. Aké je historické pozadie využívania fonografu pri zaznamenávaní ľudových hudobných prejavov na území Slovenska? Z ktorých lokalít fonografické záznamy pochádzajú, kto ich vytvoril, dokedy sa fonograf využíval vo folkloristickom výskume a kde sa zvukové nosiče nachádzajú dnes? O histórii najstarších zvukových záznamov tradičnej hudby na našom území porozpráva redaktor a publicista Marián Minárik. |
17:00
|
Ako sa správne starať o kroje vo folklórnych kolektívoch? - Prednáška a praktický workshop pod vedením skúsených lektoriek A. Jágerovej, J. Kucbeľovej a I. Smilekovej
(Centrum pre tradičnú kultúru v Detve - Pobočka Podpolianskeho osvetového strediska vo Zvolene) Metodické stretnutie s expertkami A. Jágerovou, J. Kucbeľovou a I. Smilekovou (Centrum tradičnej kultúry v Detve) zamerané na starostlivosť o kroje s mnohými praktickými ukážkami, ktoré sa viažu na jednotlivé pracovné postupy. Je určené nielen členom/členkám a vedúcim folklórnych kolektívov, ale aj rodičom detí pôsobiacich v detských folklórnych súboroch. Podujatie je organizované občianskym združením Tradana v spolupráci s Centrom tradičnej kultúry v Detve - pobočky Podpolianskeho osvetového strediska vo Zvolene, Krajským osvetovým strediskom v Nitre a Oddelením etnológie ÚMKTKE Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. |
10:00
|
doc. PhDr. Ivana Kontriková Šusteková, PhD.
(Oddelenie etnológie ÚMKTKE, FF UKF v Nitre) Migrácie za prácou ako kultúrny fenomén horských oblastí Slovenska v prvej polovici 20. storočia Dôležitou súčasťou historického vývoja horských regiónov Slovenska boli migrácie obyvateľstva, teda pohyb jednotlivcov či skupín v územnom a sociálnom priestore, spojený s prechodnou alebo trvalou zmenou miesta pobytu. Ako sociálne procesy boli vo väčšine prípadov odpoveďou na ekonomické, ekologické, sociálne, ideologické a kultúrne podmienky materskej oblasti. V prvej polovici 20. storočia na Slovensku dominovala predovšetkým migrácia za prácou. Išlo o zložitý geografický, demografický, sociálny a ekonomický jav s evidentným vplyvom na kvalitu kultúrnych procesov. Zásluhou migrácií prenikali do kultúry jednotlivých lokálnych spoločenstiev, subregiónov či regiónov cudzie kultúrne prvky, narúšala sa ich izolovanosť, dochádzalo k vzájomnému osobnému poznávaniu ľudí z rôznych území. Pracovné migrácie vyvolávali množstvo nových javov a vzťahov, ktoré sa priamo alebo nepriamo dotýkali viacerých sfér spôsobu života a kultúry obyvateľov dotknutých území. Cieľom prednášky je na konkrétnych príkladoch predstaviť pracovné migrácie na Slovensku do polovice 20. storočia ako kultúrny fenomén horských oblastí. |
13:00
|
PhDr. Zuzana Denková, PhD.
(Slovenské banské múzeum, Banská Štiavnica) Slovenské banské múzeum: Ako ďalej? Slovenské banské múzeum je celoslovenským múzeom sídliacim v Banskej Štiavnici - meste UNESCO; jednu expozíciu prevádzkuje aj v meste Handlová. Verejnosti sprístupňuje 8 expozícií a spravuje viac ako 30 objektov, z toho viacero so statusom národná kultúrna pamiatka. Za viac ako storočie existencie múzeum nazhromaždilo jedinečný zbierkový fond, ktorý tvorí takmer 100 000 zbierkových predmetov. Dalo by sa predpokladať, že história múzea, zbierky, pamiatky i samotné pôsobisko predznamenávajú, že SBM je silnou kultúrnou a pamäťovou inštitúciou, ktorá má základy vybudované dostatočne pevne, aby bez vážnych problémov odolávalo globálnym i lokálnym krízam i mimoriadnym udalostiam. Je to naozaj tak? Prednáška predstaví Slovenské banské múzeum a významné hodnoty, ktoré spravuje, ale venovať sa bude aj úskaliam fungovania významných slovenských múzejných inštitúcií. |
16:00
|
Mgr. Martin Lukáč
(OZ Kultúra v Šenkviciach) Kronikárstvo na Slovensku - zabudnutý fenomén v zabudnutej kultúre (prednáška) Kronikárstvo je dlhodobo opomínaným fenoménom, a to aj v rámci beztak málo povšimnutej kultúrnej sféry na Slovensku. V prednáškovom bloku odznejú najpodstatnejšie informácie, ktoré laik i akademik potrebuje poznať pre lepší obraz o tom, akým spôsobom funguje kronikárska práca a akým spôsobom dokumentuje dianie v konkrétnej lokalite či inštitúcii alebo subjekte. Počnúc všeobecným „entrée“ do problematiky a krátkeho exkurzu do historického vývoja kronikárstva na území bývalého Československa sa bude prednáška sústrediť na legislatívne stimuly vývoja kronikárstva, ako aj ich konečný dopad v lokálnej praxi (1920 – doteraz). Lokálne reflexie budú jednoznačne aplikovateľné aj v pohľade na aktuálny stav tejto celosvetovo unikátnej kultúrno-osvetovej činnosti, jej využitý i nevyužitý potenciál v rámci tradičnej kultúry a etnologickej práce v regiónoch. Poslucháči prednášky budú stáť pred výzvou, v reakcii na ktorú si budú musieť jasne zadefinovať vnímanie kroniky ako literárneho diela a interne si zodpovedať či rozdiskutovať viaceré otázky, ako napríklad: Kronika je alebo nie je autorským dielom? Je skôr zamestnaneckým dielom? Vzťahuje sa na kroniku ochrana osobných údajov a GDPR? Akú pracovnú pozíciu majú kronikári? Má byť kronika verejne dostupnou (napr. online) či „stráženým“ dokumentom? Slúži kronika len na sprostredkovanie informácií o dianí v minulosti alebo si zaslúži samostatnú pozornosť ako autentický literárny prameň vysokej hodnoty? Zmienku si zaslúžia aj percepcie, do akej miery na toto pamäťové dedičstvo reflektujú celoštátne i regionálne inštitúcie (ministerstvá, Slovenské národné múzeum, Slovenská národná knižnica, Národné osvetové centrum; pracoviská štátnych archívov, regionálne múzeá, regionálne vzdelávacie centrá, osvetové strediská, iné samosprávne a kultúrno-osvetové ustanovizne). V nadväznosti na ucelený obraz o kronikárstve bude možné v závere prednáškového bloku rozviesť diskusiu o ďalších výzvach pre slovenské kronikárstvo, vrátane jeho potrebného zachovania i rozvojových impulzov. |